V čase, keď sa Iveta a Ján zoznámili, žil každý z nich v inom manželskom zväzku. Zanedlho zistili, že jeden bez druhého nemôžu existovať, tak sa rozviedli a uzavreli nové manželstvo. Spočiatku boli obaja presvedčení, že ich láska prekoná všetky problémy. Jánove deti zostali bývať s ich matkou a Ivetinho syna, 9-ročného Miloša po rozvode tiež prisúdili matke. Jeho otec s tým však nesúhlasil a žiadal zverenie syna do svojej výchovy. Šachovnicová hra s vlastnými a nevlastnými deťmi, posúvanými ako figúrky na bitevnom poli, sa stále viac zamotávala. Iveta vyčítala Jánovi, že sa k Milošovi nespráva dosť otcovsky a nevie si ho získať, preto ho vraj Miloš nerešpektuje a nemá rád. Bolo to nespravodlivé, lebo Ján sa skutočne snažil byť k Milošovi dobrý. Ibaže otca mu nahradiť nemohol. V manželstve postupom času problémy pribúdali. Ján mal pocit, že ho manželka neuznáva, nedôveruje mu a sám jej takisto prestal dôverovať. Napríklad pred Vianocami svojim deťom tajne posielal darčeky, aby Iveta o tom nevedela. Myslel si, že by mala námietky a robila mu scény. Vzájomné odcudzenie sa prehĺbilo, keď sa Iveta odsťahovala zo spoločnej spálne. Vtedy začali otvorene hovoriť o rozchode. Každý človek, ktorý žije dlhší čas v partnerskom vzťahu, sa môže dostať do obdobia, v ktorom prežíva krízu. Môže sa cítiť znechutený, odcudzený, osamelý alebo tak zúrivý, že rozchod sa mu v danej chvíli javí ako vykúpenie. Je to však rozumné riešenie? V prípade Ivety a Jána si nejeden z nás pomyslí, že problémy si vlastne zaslúžili. Pre Ivetu a Jána môže uvedomenie si a úprimné oľutovanie skutočnosti, že svojím vzťahom spôsobili bolesť toľkým ľuďom okolo seba, viesť napokon ku konštruktívnemu riešeniu a zamedzeniu ďalšieho utrpenia. Koľko je však takých manželstiev, kde kríza vzniká zdanlivo bez príčiny, zasahujúc “nevinné obete”.? Mnohí si navyše nechcú problém uvedomiť a priznať si ho. Najmä muži. Keď si aj problém priznajú, nemajú odvahu požiadať o pomoc, pretože sa im to nezdá dosť “mužné”. Ženy zvyčajne skôr vycítia nebezpečenstvo, snažia sa vzťahy zavčasu napraviť a preto častejšie než muži využívajú psychologické poradenské služby. Nasledujúcich 10 znakov umožňuje spoľahlivo identifikovať mieru ohrozenia vzťahu. Ak sa viaceré znaky, alebo dokonca všetky vyskytujú naraz v tom istom čase, vzťah je vo vážnej kríze, ktorá bez profesionálnej poradenskej či terapeutickej pomoci môže prejsť do chronického stavu, alebo viesť ku rozchodu:

1. Nerovnováha medzi dávaním a braním
Kríza nastáva, keď jeden z partnerov hrá s “vysokým nasadením”, t.j. stále dáva, zatiaľ čo druhý iba berie. Týka sa to samozrejme nielen finančných a materiálnych investícií, ale najmä emocionálneho vkladu, ktorý je základnou investíciou, ako aj napr. plnenie sľubov, dodržiavanie dohôd a podobne.

2. Negatívne výmeny
Kríza nastáva tiež vtedy, ak sa obojstranné dávanie a branie zmení na “negatívne výmeny”, teda zlé sa odpláca zlým.

3. Neuznávanie či obmedzovanie partnera
Neuznávanie v partnerstve má veľa tvárí. Sú ľudia, ktorí si myslia, že partnera musia najprv vychovať. Stanovujú, ako sa má správať, rozhodujú miesto neho, alebo ho nútia, aby bol šťastný podľa ich predstáv.Iní dávajú svojmu životnému druhovi pocítiť, že pochybujú o jeho inteligencii, vkuse, schopnostiach a pokiaľ ide o vyhrotenú krízu, neraz pochybujú aj o jeho zdravom rozume. K obmedzovaniu dochádza aj vtedy, ak partner kontroluje, s kým sa ten druhý stretáva a žiarli na jeho prácu alebo záľuby.

4. Strácanie úcty
Sú situácie, kedy je ťažké vážiť si toho druhého. Napríklad, keď partner býva často opitý a potom nevie, čo robí, keď nedokáže kontrolovať svoje impulzy, pri namenšom probléme vybuchuje, zúri a podobne. Ťažké je napríklad rešpektovať človeka, ktorý ešte nedospel a odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život. V takých prípadoch je temer nemožné natrvalo udržať si úctu. Kto však nemá úctu voči svojmu partnerovi, nemôže mať k nemu dobrý vzťah. Akékoľvek prejavy neúcty sú zároveň signálom vážneho ohrozenia vzťahu.

5. Neistota a strach voľne sa prejaviť
Ak sa jeden z partnerov necíti pri druhom isto a bezpečne, ak nemôže hocikedy povedať, čo si myslí, ak má strach pred reakciou partnera, je to známka toho, že je vzťah ohrozený.

6. Osamelé rozhodnutia a tajné plány
Niekedy partner už opúšťa spoločný vzťah bez toho, aby si toho bol vedomý. Indíciami k tomu sú rozhodnutia a plány, do ktorých nezasväcuje toho druhého. Nediskutuje s ním, keď mieni prijať novú prácu či podniknúť nejakú cestu – to všetko môžu byť znamenia, že vzťah je narušený. Tajomstvá, týkajúce sa napríklad nepriznaných financií alebo nových vzťahov, či tajné plány o ktorých druhý nesmie vedieť, vždy podkopávajú základy vzťahu.

7. Podstatné rozdiely v životných plánoch
Ak si napríklad jeden želá deti a druhý chce zostať bezdetný, alebo chce natrvalo vycestovať do zahraničia, kým druhý chce žiť vo svojom rodisku, alebo sa napríklad musí zriecť svojho pracovného postupu v záujme druhého, môže sa stať, že vzájomne nezlučiteľné predstavy o životnom štýle na seba narazia. Krízu je možné prekonať iba kompromisom alebo vzdaním sa predstáv, avšak ani jedno z riešení nie je dobré. V takom prípade treba počítať so stratami na jednej alebo obidvoch stranách.

8. Zanikajúca vzájomnosť
Ak partneri prestávajú uvažovať ako dvojica, ak okrem detí niet ďalších oblastí, ktoré by ich oboch zaujímali, v ktorých by sa obaja angažovali a ak postupne miznú témy spoločných rozhovorov, je to ďalší znak toho, že partnerstvo je v kríze.

9. Nedostatok humoru a radosti
Keď sa zo vzťahu začne vytrácať smiech a humor, treba sa nad tým zamyslieť, lebo to taktiež môže byť znakom zanikajúceho vzťahu.

10. Telesné dištancovanie
Ak sa partneri už nechcú navzájom dotýkať, alebo jeden z nich pociťuje odpor, len čo sa druhý priblíži, možno to považovať za ďalší varovný príznak, ktorý svedčí o rozvinutej kríze.