Beever, Sue:  Šťastné deti – štastní rodičia

Vydanie:   Bratislava: Nakladateľstvo D. T. Studio, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-970884-3-9

Autorka recenzie:  Mgr. Zuzana Zimmermannová

Kniha, ktorá nesie názov komplexného projektu Sue Beever, Happy Kids Happy You (Šťastné deti – šťastní rodičia) predstavuje praktickú príručku zameranú na zlepšenie komunikácie, celkového prístupu a vzťahu rodičov k svojim deťom. Prostredníctvom techník neurolingvistického programovania (NLP) nám ukazuje ako dokážeme efektívne používať jazyk k lepšiemu porozumeniu našim deťom, k naladeniu sa na ich pocity a tým rozpoznať nové spôsoby správania a efektívnej komunikácie. Využitím týchto metód dokážu rodičia posilniť vzájomný vzťah s deťmi založený na princípe partnerstva, vzájomnej dôvere, istote, vzťah vedúci k slobodnému rozvoju detí a k vyššej sebaistote a spokojnosti rodičov. Príjemným bonusom NLP metód obsiahnutých v tejto knihe je, že sú pomerne jednoduché, dosiahnuteľné pre všetkých, ktorí túžia mať šťastné a láskyplné vzťahy so svojimi deťmi, ktorí sa sami túžia stať viac pozitívnymi a sebavedomými a odovzdávať tieto zručnosti svojim deťom. Sue je kvalifikovaným koučom, trénerom a NLP Master Practitionerom. Je rečníčkou prezentujúcou NLP primárne vo vzťahu k rodičovstvu. Je organizátorkou kurzov a workshopov Happy Kids Happy you, prostredníctvom ktorých inšpiruje a motivuje rodičov k najlepšiemu výkonu a výsledku pre seba aj pre deti, o ktoré sa starajú. Kniha „Šťastné deti – šťastní rodičia“ je praktickou príručkou ako pristupovať k svojim deťom s cieľom dosiahnuť želaný stav. Oceňujem predovšetkým, že sa autorka nesnaží interpretovať jednotlivé spôsoby ako univerzálne a absolútne pravdy, ale že si je vedomá skutočnosti, že pri výchove nie je nikdy správne iba jedno riešenie a že deti, rovnako ako aj situácie sú vždy jedinečné. Tieto metódy sú preto veľmi flexibilné a pokiaľ si dokážeme venovať čas na zamyslenie a máme vôľu aplikovať ich do praxe, verím, že atmosféra v rodine sa bude už iba zlepšovať. Kniha je rozdelená do štyroch hlavných kapitol, v ktorých sa postupne rozvíjajú jednotlivé metódy od najjednoduchších k zložitejším na základe náročnosti situácie. Vykreslenie každej metódy začína úvodom, ktorý prechádza do detailného vysvetlenia. Metódy sú vždy podporené dvomi príkladmi a po nich nasledujú konkrétne tipy na dosiahnutie želaného výsledku. Nakoniec sú uvedené reálne príklady, kedy rodičia metódu použili a ako im fungovala. Prvá kapitola je venovaná problémom, ktoré je možné efektívne vyriešiť priamo „V danom okamihu“. Obsahuje osem veľmi jednoduchých metód, ktoré nám pomôžu nie len predísť potenciálnemu vzdoru našich detí, ale aj lepšie pochopiť situáciu z ich perspektívy. Ide o metódy „Zmeňte Nerob na Urob“, „Zmeňte Prestaň na Rob to Inak“, „Ponúknite viac vhodných možností“, „Nadchnite ich“ a „Buďte nadšený a pochváľte ich“. Tieto techniky nám pomôžu odkryť spôsoby ako môžeme robiť niečo inak tým, čo povieme alebo ako sa v konkrétnom okamihu zachováme. Niektoré z týchto metód možno aplikujeme aj bez toho, aby sme si to uvedomovali, najmä tí empatickejší z nás. Je však lepšie mať situáciu uchopenú a správanie uvedomené. Pri iných metódach si zasa môžeme uvedomiť, že nás nikdy pred tým nenapadlo riešiť situáciu takýmto spôsobom a vyzerá to ako dobrý nápad. V druhej kapitole sa Sue Beever venuje riešeniu náročnejších situácií a odporúča nám použiť aj iný spôsob myslenia, ktorý nám dokáže otvoriť nové cesty k riešeniu problematických okamihov. V porovnaní s metódami v prvej kapitole, tieto sa zameriavajú na širší rámec a môžu fungovať skôr 2 ako prevencia slúžiaca na maximálne obmedzenie vzniku bežných rodinných nezhôd. Vyžadujú si určitý čas, aby sme mohli od situácie poodstúpiť a ako nestranný pozorovateľ prísť na príčiny správania nášho dieťaťa. Týmito metódami sú „Na čo sa zameriate, to dosiahnete“, „Stanovte rozumné hranice a trvajte na nich“, „Tanec zodpovednosti – odovzdávajte a preberajte zodpovednosť“, „Nájdite iný, užitočnejší význam“, „Utrieďte si myšlienky“ a „Počúvajte, čo vám hovorí vaše telo“. V neurolingvistickom programovaní sú tieto techniky známe ako prerámcovanie a postupy s ním súvisiace. V tretej kapitole sa autorka zameriava na metódu, ktorou skvalitníme vzťah k sebe samému. Nevnímame sa tu teraz vo vzťahu k našim deťom. Sue upozorňuje na skutočnosť, že na to, aby sme mohli byť najlepšou verziou seba samého potrebujeme venovať primeraný čas aj upokojeniu a rozvoju svojej vlastnej mysle, tela a ducha. Vysvetľuje, že pre harmonické vzťahy je veľmi dôležité udržiavať rovnováhu medzi napĺňaním svojich potrieb a potrebami druhých. Zlepšeniu vzťahov a komunikácie s druhými musí nevyhnutne predchádzať zlepšenie vzťahu, prístupu a komunikácie so sebou samým. Až vtedy keď dokážeme úprimne pochváliť a oceniť seba samého, až dokážeme so sebou komunikovať spôsobom, akým si želáme, aby sa komunikovalo s našimi deťmi, teda otvorene, láskavo, s úctou a rešpektom, potom to budeme efektívne a dôveryhodne schopní aplikovať aj na vzťahy mimo nás. Slovami autorky, v tejto kapitole sa učíme „ako rozpoznať a napĺňať vlastné priania a potreby, ako si vážiť samých seba a tiež ako si po väčšinu času uchovať dobrú náladu. To všetko nám umožní byť otvorenejší a lepšie vnímať, čo sa okolo nás deje.“ Medzi tieto metódy patrí „Chvíľka na zamyslenie, „Sústreďte sa na niečo bežné “, „Použite periférne videnie“, „Pochváľte sami seba“, „Oslavujte svoje každodenné úspechy“, „Hovorte so sebou pekne“, „Udržujte rovnováhu medzi svojimi potrebami a potrebami druhých“ a nakoniec „Prispôsobte svoje očakávania“. Nemôžeme zabúdať na to, že naše deti sa primárne učia od nás rodičov. Napodobňujú nás a naše reakcie, berú si z nás príklad a slúžime pre nich ako vzory správania sa. Preto je dôležité, aby sme správanie, reakcie a hodnoty, ktorá chceme, aby si osvojili naše deti, mali osvojené a zvnútornené najskôr my rodičia, aby boli viditeľné. Ak si totiž protirečia jednotlivé modely správania, ktoré predkladáme svojim príkladom so správaním, ktoré chceme dosiahnuť u našich detí, ako by mohlo u nich prísť k akceptácii a zvnútorneniu žiadaných reakcií? Je to prirodzený proces učenia sa napodobňovaním, preto buďme pre naše deti tie najlepšie verzie samých seba, aby mali možnosť zobrať si z nás čo najviac pozitívnych vecí. Tieto myšlienky sú podrobnejšie rozobrané v štvrtej kapitole s názvom „Užite si cestu“, ktorá obsahuje metódy ako „Robte to, čo hovoríte“, „Praxou dosiahnete majstrovstvo“, „Aké to pre Vás bolo“, „Rozhodujúce okamihy“, a „Je skvelé niekoho napodobňovať“. Táto metóda je obzvlášť zaujímavá, pretože nejde o imitovanie nás so strany detí, ale práve naopak. Je úžasné uvedomiť si, koľko sa toho môžeme my naučiť od svojich detí. Keď som si prvýkrát uvedomila aká je pre mňa moja dcéra inšpirujúca, mala asi tri roky. Oceňujem to, ako sa nezištne a láskavo vzdáva svojich vecí, ako v obchode myslí predovšetkým na to, čo by potešilo všetkých jej blízkych a nie ju, ako starostlivo pomáha iným aj starším členom rodiny, keď vidí, že to potrebujú. Tiež obdivujem jej kreativitu, cit pre estetiku a ženskú jemnosť, ktorá mne chýba. Toto sú iba niektoré oblasti, v ktorých sa snažím preberať jej modely myslenia a kde sa mám naozaj čo učiť od svojej teraz už 5 ročnej dcéry. Keď už sme sa dali do objavovania nových spôsobov, ako vylepšovať vzťahy s našimi deťmi a postupne spozorujeme, že tieto metódy a techniky naozaj fungujú, je užitočné, ak sa o svoje skúsenosti podelíme aj s druhým rodičom. Je možné a pravdepodobné, že u neho to nebude 3 fungovať úplne identickým spôsobom, ale aspoň bude mať návod ako sa so situáciou popasovať a tiež príležitosť nájsť vhodné riešenie. V závere ponúka autorka aj tipy na preskúmanie metód so svojim partnerom. Za veľmi praktickú časť knihy považujem prílohu, v ktorej sú zhrnuté všetky techniky na štyroch stranách a funguje ako rýchly sprievodca metódami v konkrétnych situáciách. Nemusíte teda listovať a tráviť veľa času nad hľadaním inšpirácie, keď to potrebujete. Pre čitateľa, ktorý sa pred tým ako si zobral do rúk toto dielo ešte nestretol s neurolingvistickým programovaním ako účinným prístupom na zlepšenie komunikácie, medziľudských vzťahov a dosiahnutie vlastného úspechu, je posledná časť diela venovaná stručnej charakteristike práve tohto prístupu. Osobne si myslím, že úmyslom každého rodiča je viesť a vychovávať svoje deti v láskavom a harmonickom prostredí. V tomto ohľade vnímam knihu „Šťastné deti – šťastní rodičia“ ako jednu z povinnej literatúry. Je napísaná jednoduchým jazykom, je zrozumiteľná a obsahuje návody na riešenia situácií, ktoré sú súčasťou každej rodiny.