Otcovstvo a výchova
Poznala som klientku, ktorá vravela, že muži sú pre rodinu nepoužiteľní a ich užitočnosť v tejto oblasti vraj začína i končí oplodnením…rozhovor s D. Kellerovou pre www.magazinluna.sk
1. Otec je významnou osobou pre život dieťaťa. Prečo?
Nechápem prečo o dôležitosti matky nik nepochybuje a význam otca pre život dieťaťa treba nejako špeciálne zdôvodňovať! Väčšina otcov – našťastie – berie celkom vážne svoju zodpovednosť za rodičovstvo. Rovnako ako matka aj otec si dokáže k deťom vytvoriť silné citové puto, nenahraditeľné pre obe strany. Má potešenie a uspokojenie z úspechov svojho dieťaťa, vie mu byť oporou v stresoch a sklamaniach, má podiel na rozhodovaní o výchove… Možno si poviete – a na čo? Poznala som klientku, ktorá vravela, že muži sú v zásade nepoužiteľní pre rodinu a ich užitočnosť v tejto oblasti vraj začína i končí oplodnením. Vôbec nie je čudné, že obe jej deti trpeli neurózou. Verte, otcovia vo všeobecnosti nie sú ani horší ani lepší v starostlivosti o telesné a citové potreby detí. Dokážu nás – matky – stopercentne zastúpiť. Majú síce trocha iný výchovný štýl a možno niekedy zbytočne skrývajú svoju nehu za chlapskú drsnosť, no i tak sú nenahraditeľní, pretože vyvažujú nedostatky nás matiek. Napríklad príliš úzkostlivú, ochraňujúcu výchovu matky dokáže zmierniť rozvážny, pokojný otec, ale aj otec humorista, ktorý vie rozpustiť existujúce napätie v rodine.
2. Kedy dieťa otca najviac potrebuje?
Ďalšia otázka ktorú neznášam (ale kľudne ju tam nechajte). Skúsme to otočiť: Kedy dieťa najviac potrebuje matku ? Dá sa to vôbec nejako špecifikovať? Potrebuje ju dovtedy, kým je dieťaťom. Rovnako je to s otcom. Dávno už neplatia teórie, že otec sa vo výchove uplatní až v čase okolo puberty, kedy svojou autoritou pomáha potomkovi pochopiť určité sociálne mantinely, pravidlá správania a podobne. Výskumy dokazujú a prax potvrdzuje, že dieťa otca potrebuje od okamihu oplodnenia cez narodenie, počas celého detstva až do dospelosti, ale ani neskôr sa citové putá a kontakty nestrácajú. Ak áno, znamená to zlyhanie v jeho rodičovskej roli. To sa však žiaľ stáva aj matkám, hoci – pripúšťam – že zriedkavejšie.
3. Koľko času by mal minimálne otec s dieťaťom tráviť?
Ekonomický tlak na oboch rodičov je v súčasnosti veľký a musia si dobre zvážiť svoje priority . Ide o to, čo kto považuje za nutné… . Ženy (na rozdiel od mužov) spravidla pociťujú poriadok a čistotu ako nutnú podmienku útulného domova, takže niektoré potom natoľko podľahnú upratovacej mánii, že im nezostáva dosť času na deti. Niektorí muži si zasa nevedia predstaviť život bez najnovšej hi-fi techniky, dobrého auta a všeobecne viac času venujú svojej profesii a kariérnemu rastu. Napriek tomu aj tí otcovia, ktorí svoje ratolesti pre pracovnú zaneprázdnenosť takmer nevidia, hovoria, že deti sú pre nich prioritou. Otcom „na diaľku“ sa však neoplatí byť. Stráca sa neopakovateľný a ničím nenahraditeľný kontakt, takže dieťa v puberte potom takého otca buď neakceptuje, alebo si ho naopak neprimerane idealizuje. Presne však nemožno stanoviť čas, potrebný na výchovu. Treba mať na pamäti, že vychovávame svojim príkladom. Preto viac než dĺžka času strávená s dieťaťom je dôležitá kvalita kontaktu. Dnes ráno som z okna svojej poradne pozorovala skupinu matiek a otcov z jednej sociálnej ubytovne. Sedávajú tam denne na múriku, v jednej ruke pivo, donesené z neďalekého bufetu, v druhej cigareta. Hlučne debatujú, zatiaľ čo sa ich maličké deti tmolia okolo nich, hrajú sa s kamienkami alebo len tak bezcieľne behajú okolo. Keby ste sa ich spýtali, koľko času trávia so svojimi deťmi, povedali by popravde, že od rána do večera.
4. Aké sú najvhodnejšie výchovné postupy pre synov a dcéry?
Nie je potrebné výchovu dieťaťa špecifikovať primárne podľa jeho pohlavia!!! Výchova musí byť diferencovaná najmä podľa vývinového stupňa a podľa povahy dieťaťa. Pretože osobnosť detí sa líši už od narodenia. Niektoré sú plačlivejšie, úzkostlivejšie, iné tvrdohlavejšie, dominantnejšie. Niektoré sú živšie, iné pokojnejšie. Jedny majú radi bábiky, iné skôr technické hračky. Treba ponúkať dieťaťu také výchovné podnety, ktoré sú pre neho zaujímavé a viesť ho tak, aby sme korigovali niektoré povahové extrémy. Takže napríklad ku dcére, ktorá rada porušuje pravidlá a skúša rodičovskú trpezlivosť, by mal otec pristupovať tvrdšie a nekompromisnejšie, než ku synovi, ktorý sa prejavuje skôr mäkko a ustráchane. Aj keď opak býva skôr pravdou. Otcovia bývajú k maličkým dcéram často extrémne benevolentní ( málo požadujúci ), ale keď dospievajú, zo strachu ich začínajú neprimerane obmedzovať a výchova sa potom môže zvrtnúť na samé zákazy a príkazy.