Poznala som klientku, ktorá vravela, že muži sú pre rodinu  nepoužiteľní a ich užitočnosť v tejto oblasti vraj začína  i končí oplodnením…rozhovor s D. Kellerovou pre www.magazinluna.sk

1. Otec je významnou osobou pre život  dieťaťa. Prečo?

 Nechápem prečo o dôležitosti matky nik nepochybuje a význam otca pre život dieťaťa treba nejako špeciálne zdôvodňovať!  Väčšina otcov – našťastie – berie  celkom vážne svoju zodpovednosť za rodičovstvo. Rovnako ako matka  aj otec si dokáže  k deťom vytvoriť silné citové puto, nenahraditeľné pre obe strany.  Má potešenie a uspokojenie z úspechov svojho dieťaťa, vie mu byť oporou v stresoch a sklamaniach, má podiel na rozhodovaní o výchove… Možno si poviete – a na čo?  Poznala som klientku, ktorá vravela, že muži sú v zásade nepoužiteľní pre rodinu a ich užitočnosť v tejto oblasti vraj začína i končí oplodnením. Vôbec nie je čudné, že obe jej deti trpeli  neurózou.  Verte, otcovia vo všeobecnosti nie sú ani horší ani lepší  v starostlivosti o telesné a citové potreby detí. Dokážu nás – matky – stopercentne zastúpiť. Majú síce trocha iný výchovný štýl  a možno niekedy zbytočne skrývajú svoju nehu  za chlapskú drsnosť, no i tak sú nenahraditeľní, pretože vyvažujú nedostatky nás matiek. Napríklad príliš úzkostlivú, ochraňujúcu výchovu matky dokáže  zmierniť  rozvážny, pokojný otec, ale aj otec humorista, ktorý vie rozpustiť existujúce napätie v rodine.

2. Kedy dieťa otca najviac potrebuje?   

 Ďalšia otázka ktorú neznášam (ale kľudne ju tam nechajte).  Skúsme to otočiť: Kedy dieťa najviac potrebuje matku ? Dá sa to vôbec nejako  špecifikovať? Potrebuje ju dovtedy, kým je dieťaťom. Rovnako je to s otcom. Dávno už neplatia  teórie, že otec sa vo výchove uplatní až v čase okolo puberty, kedy svojou autoritou  pomáha  potomkovi pochopiť určité sociálne  mantinely, pravidlá správania  a podobne.  Výskumy dokazujú a prax potvrdzuje, že dieťa otca potrebuje od okamihu oplodnenia  cez narodenie,  počas celého detstva až do dospelosti, ale ani neskôr sa citové putá a kontakty  nestrácajú. Ak áno, znamená to zlyhanie v jeho rodičovskej roli. To sa však žiaľ stáva aj matkám, hoci – pripúšťam – že zriedkavejšie.   

3. Koľko času by mal minimálne otec s dieťaťom  tráviť?

 Ekonomický tlak na oboch rodičov je v súčasnosti veľký a musia si dobre zvážiť svoje   priority . Ide o to, čo kto považuje za nutné… . Ženy  (na rozdiel od mužov) spravidla pociťujú poriadok a čistotu ako nutnú podmienku útulného domova, takže niektoré potom natoľko podľahnú upratovacej mánii, že im nezostáva dosť času na  deti.  Niektorí muži si zasa nevedia predstaviť  život bez najnovšej hi-fi techniky,  dobrého auta a všeobecne viac času venujú svojej profesii a kariérnemu rastu.  Napriek tomu aj tí otcovia, ktorí svoje ratolesti pre pracovnú zaneprázdnenosť takmer nevidia, hovoria, že deti sú pre nich prioritou.  Otcom „na diaľku“  sa však neoplatí byť.  Stráca sa neopakovateľný a ničím nenahraditeľný kontakt, takže dieťa v puberte potom  takého otca buď neakceptuje, alebo si ho naopak neprimerane idealizuje.   Presne však nemožno stanoviť čas, potrebný na výchovu. Treba mať na pamäti, že vychovávame svojim príkladom. Preto viac než dĺžka času strávená s dieťaťom je  dôležitá  kvalita kontaktu.  Dnes ráno som z okna svojej poradne pozorovala skupinu matiek a otcov z jednej sociálnej ubytovne. Sedávajú  tam denne na múriku, v jednej ruke pivo, donesené z neďalekého bufetu, v druhej cigareta. Hlučne debatujú, zatiaľ čo sa ich maličké deti tmolia okolo nich,  hrajú sa s kamienkami alebo len tak bezcieľne behajú okolo. Keby ste sa ich spýtali, koľko času trávia so svojimi deťmi, povedali by popravde, že od rána do večera. 

4. Aké sú najvhodnejšie výchovné postupy  pre synov a dcéry?  

Nie je potrebné výchovu dieťaťa špecifikovať primárne podľa jeho pohlavia!!! Výchova musí byť diferencovaná  najmä podľa  vývinového stupňa a podľa  povahy dieťaťa. Pretože osobnosť detí  sa líši už od narodenia. Niektoré sú plačlivejšie, úzkostlivejšie, iné tvrdohlavejšie, dominantnejšie. Niektoré  sú živšie, iné pokojnejšie. Jedny majú radi  bábiky, iné skôr technické hračky.  Treba ponúkať dieťaťu také výchovné podnety, ktoré sú pre neho zaujímavé a viesť ho tak, aby sme korigovali niektoré povahové extrémy. Takže napríklad ku dcére, ktorá rada porušuje pravidlá a skúša rodičovskú trpezlivosť, by mal otec pristupovať tvrdšie a nekompromisnejšie, než ku synovi, ktorý sa prejavuje skôr mäkko a ustráchane. Aj keď opak býva skôr pravdou. Otcovia bývajú  k maličkým dcéram často extrémne benevolentní ( málo požadujúci ), ale keď dospievajú, zo strachu  ich začínajú neprimerane obmedzovať a výchova sa potom môže zvrtnúť na samé zákazy a príkazy.